Tak znova po dlhšej dobe ale tentokrát mám na to pádny dôvod :) Mali sme doma tehuľku a to poznáte.. ulahodiť tehotnému žalúdku, tehotnej hlavičke dopriať všetko, čo potrebuje, nezaťažovať príliš ale ani primálo... No hotová veda. A tie 2 mesiace boli táááááááké dlhé. Myslela som, že to ubehne ako voda, no nakoniec som si celkom užila tie "tri roky" čakania a využila som ich na vzdelávanie "ako sa pripraviť na pôrod". Aj keď som sa utvrdila v tom, že môžete prečítať stovky príručiek, kníh, vidieť milión videí a pýtať sa desiatok ľudí.. nikdy nebudete skutočne pripravení na to, čo príde! Ale po pravde, bolo to krásne, priviesť na svet tie maličké bacuľaté ňuníky... Ale o tom potom - skúsim dať dokopy aj video a určite si ho budete môcť pozrieť. A ozaj! Aby som nezabudla.. Určite vám celý čas chodí po rozume otázka "Kto je mama?". Mama... No nebudem vás dlho naťahovať, je to naša najrýchlejšia strela Vizi! A j naozaj dokonalá mama!

Síce som už dlhšie nepísala žiadne príspevky ale to neznamená, že som zaháľala a nepapillonila som sa. Práve naopak! Nebol čas písať, pretože sme mali niekoľko prírastkov.. Niektoré nám prischli už natrvalo a niektoré máme doma ešte dočasne. Takže menšia rekapitulácia našich členov k dnešnému dňu. 7 papillonov, 1 kríženec huskyho, mačiatko a 2 kusy králika. A teraz si to predstavte. Taký bežný deň.

Ráno vstanem, zívnem. Kto je rýchly, využije to na kontrolu ústnej dutiny a stihne vybrať z posledného zuba (ten, ktorý sa tak ťažko čistí) ešte zvyšok večere. Odstrčím nenažrancov. Vstanem z postele a vyzujem si ponožky, pretože som znova šlapla do mláčky. Pardon - mláky. Saru totiž nerobí mláčky ale snaží sa vybudovať z našej jaskyne priehradu. Vypustím hejno chlpov na dvor, tvária sa, že sa venčia, jedným očkom na mňa pokukujú, kedy nastane vhodný čas aby vbehli dnu a vyžrali mačací záchodík. Mňam! To bola dobrota, teraz treba vypusinkovať páničkov. Poprípade poťahať mačku za chvost po byte. Zase nič nestíham. Psiská poslúchajte, musím bežať. Oddych v práci od psov... Aj keď... tie hartofle* mi začínajú už po hodinke znova chýbať. Po práci bežím domov, utriem mláčky, podvíham hovná, vynadám psom, to už je náš denný rituál. Bez toho si to už ani neviem predstaviť a keby náhodou bolo doma čisto asi by som musela... no nič, pokračujme. Psy na vodítka. Vodítko do ruky. 8 psov v jednej ruke. Tak prepočítajme si to. Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem a Saru. Fajn, môžme ísť. Človeka už pri toľkých psoch neprekvapí len tak hocaká reakcia okolia, resp. si to aspoň vždy myslí. Že už počul všetko, videl každú možnú reakciu. Že už nepríde nič nové. Omyl!

"Jeeeeej, koľko ich máte?"

"To sú všetko vaši?"

"A to aj viete ako sa volajú?"

"To sú všetci z jedného vrhu?"
"Ten psík, ktorý má nápis BOJÍM SA, sa bojí?"

"Veď sú všetci rovnakí, ako ich viete rozoznať?"

"To sú jej šteniatka?" (Keď nás vidia aj s Lolou)

... potom sú na playliste rôzne citoslovcia, náboženské prejavy, precvičovanie jednoduchých počtov do 20..

Pekný zvyšok utorka vám prajeme a pozdravujeme dnes výnimočne Klub malých psíkov! :)

*ak ste čakali vysvetlenie tohto slova, mňa sa nepýtajte, naozaj netuším, čo mi to prišlo na jazyk

Človek by tu mohol písať naozaj každý jeden deň, čo nové zažil s tými ušatými potvorkami. No niektoré veci si občas treba nechať aj pre seba, veď nie všetky psie veci je hodno pretriasať na verejnosti. No nie? Ale samozrejme zhodnotenie posledného týždňa nie je vôbec od veci, hlavne keď bol extra plný nových zážitkov a šokantných udalostí! Tak napríklad taká návšteva palcinkárne Mexico nie je síce šokantná udalosť ale ten pocit, že tie psy si vás tak dobre poznajú a vedia, že vy im nedáte aj keby sa v tom momente naučili dvadsať nových trikov, a tak radšej "nenápadne" žobrú od prísediaceho, je na nezaplatenie...

Behom tohto týždňa sme si urobili Dog Activity večer s vínkom, ako inak. A so psami. (teraz som si predstavila, ako by to vyzeralo bez psov..)

Tu si môžete pozrieť video, ktoré vzniklo v ten večer a zachytáva, aké šikovné sú naše psice, papillonie dámy :)

youtu.be/xBCODzLfMgI

Okrem zábavných activity večerov sme sa celé dni túlali po lúkach a lesoch, psy boli samá burina, samý konárik, samý strom, zo psov sa nám chtiac nechtiac stával les. Ale ani to a ani Pupino háranie nás neodradilo od dlhých, veterných, studených prechádzok v prírode. Keby sme nestretli aspoň pätnásť srniek, to by som ešte predýchala. Ale ak by sme nestretli toho tristokilového diviaka, ktorý dupal ako slon, keď asi dvadsať metrov okolo nás prebehol, to by som bola veľmi sklamaná, nemusela by som si domov bežať vymeniť nohavičky a celý deň by nestál za nič..

Zopár fotiek z našich potulik prírodou :)
(Diviak sa ospravedlňuje, že na dreve nepózoval so psami, mal veľmi naponáhlo ale vraj nabudúce keď ho stretnete, máte mu odkázať, že sa s nami poznáte a rád sa s vami odfotí)

A teda týždeň bez poriadneho tréningu, by sa ani nepočítal. A tento týždeň sme zrovna "zahájili" agi sezónu v kynologickej hale RSDC v Pezinku. Vizi má asi tak 5x väčší drive ako mala minulý rok, čiže som už stratená úplne. A šípová ruženka Kissy sa nejak prebrala, stále však na mňa berie ohľad v tom smere, že behám aj s Vizi, tak ma nechce vysilovať. Veľmi milé od nej, čo poviete?

Tak a je to tu. Obdobie dažďov, zimy bez snehu, zablatených mokrých psov, topánok, nohavíc, loptičiek plných vody, loptičiek vo vode, psov vo vode, loptičiek v sáčku vo vrecku, psov žobrajúcich o loptičku z vrecka...

Ako zmysluplne stráviť jeden taký chladný a "nehodnoanipsavyhnaťvon" deň? Jenoducho. Prihláste sa na nejaký "krúžok" so psom. Nie. Psa nenaučíte kresliť, dokonca ani modelovať z hliny. Mám na mysli skôr nejaký psí šport, obedience alebo !canisterapiu! ako sme zvolili aj my. Zrazu sa z nudného dňa, kedy môžete akurát prisadnúť psa na gauči s vínom v ruke, stane deň plný zážitkov, úsmevných aj poučných. Tak napríklad včera. Vybrali sme sa na canisterapiu skôr, že pri hale ešte povenčíme psiská (rozumej štyroch papillonov a jedného papillona v utajení). Po chvíľke chôdze sa Ninka, naša "asiteta", posadila a sedela a ani o krok ďalej. Veď "Lebo mám prilepené hovno na zadku a vy si skúste chodiť s hovnom medzi polkami, alebo si to iba predstavte. Stavím sa, že sa ani vy nepohnete ďalej." Keď sme nazreli pod chvost, pripomenulo mi to pečiatky z úradov. Takú tu veľkú, guľatú a ploskú. Načo sa šúchala po zadku? Aby si to tam zapečatila? Tak sme Ninke trošku rozotreli to voňavô po polkách aby ju to až tak neťahalo k zemi, aj keď nebolo toho ako od mamuta, ale bolo to hutné. No dobre, dosť opisovania Ninkinho výtvoru. Ideme ďalej. Vizi si po pár metroch našla "loptičkový raj". Neviem, kto tam vyhodil tooooooľko loptičiek z detského loptičkového bazéna ale Vizinku to potešilo a mohla som na ňu akokoľvek tlačiť, ukrývať loptičku a zakazovať - po 3 hodinovom tréningu sa po loptičku vrátila a vzala si ju do Bratislavy. Veď už nadviazali citové prepojenie, loptička by isto po nociach v Pezinku nariekala.

Vizinka si včera skúsila prvý krát polohovanie a musím ju pochváliť, polohovala sa sama dobrovoľne priamo na hrudník nášho trénera. Až na malé vrknutie, keď sa chcel k polohovaniu pridať aj iný dobrovoľník, bola naozaj perfektná a som na ňu hrdá :)

A ešte jedno video, ako to vyzerá, keď neprší a máme vyvenčiť aj zopár detí :)

www.youtube.com/watch?v=u2w2pA1axAM

Ako každoročne, prvá klubová výstava v roku sa uskutočnila v Urminciach, v rodnom kraji našich dievčat. Avšak tento rok sme si povedali, že nebudeme vstávať v čase, kedy na dedinách ešte aj sliepky spia. Tak sme sa ubytovali v malom penzióne, blízko Urminiec, ktorý sme mali celú noc iba pre seba, čo sme teda aj náležite využili :)

A ako to tak býva, keď je na jednej izbe šesť dievčat, srandy kopec a v konečnom dôsledku nám veľmi nepomohlo, že sme mohli neskôr vstávať, keďže sme išli spať okolo tretej... Ale baby sa vyšantili, raňajky stobodové a mohli sme sa vrhnúť na zber úrody... (titulov) :) ..aj keď tento rok trošku poskromnejšie, ale ako moja mamina povedala: ,,Nemôžete vždy zobrať všetko, to by ostatných rýchlo omrzelo a nemali by ste potom žiadnu konkurenciu. Treba sa nad nimi občas zľutovať." :)

Výstavný deň bol úžasný ako vždy s ľuďmi, ktorých mám úprimne rada a máme si vždy čo povedať, máme si vždy čo vypiť, haha :)

Pupa, Kissy aj Vizi sa predviedli ako vždy na výbornú, výnimočne som dostala privilégium vystaviť aj Vizinkinu mamu Insy a tá mi dala možnosť postaviť sa na stupienok víťazov best of breed - BOB! Ďakujem za nové skúsenosti, možnosti a zážitky. Po skončení výstavy som si dovolila vziať domov miesto troch vyčesaných dám aj jedného lišiačika, Pupinho brata Perryho. Socializácia v rušnom meste nikomu nezaškodí a priznám si, zamilovala som si ho ihneď ako som ho uvidela. O Perryho sa hneď v Bratislave strhla bitka a ja som znova skončila iba s troma babami, Perry robí v týchto dňoch spoločnosť Goginovi a Kissíkovi. Vždy som vedela, že človek si doma jedného papillona navyše ani nevšimne :)

BOB v podaní Inspiration For Nueva Sorpresa - Vizinkinej maminy :)

Hneď na druhý deň sme boli navštíviť našich troch chalanov, zistiť ako sa Perry udomácňuje a socializuje. Je to zlatíčko najzlatíčkovatejšie a podľa mňa každý kto s ním strávi aspoň dve minútky, by si ho najradšej nechal... Láska na prvý pohľad.

Zľava: Vizi, Kissy, Gogo, Perry, Pupa, Kissík :)

Zazvoní budík. Vypnem ho. Veď on ešte bude zvoniť, možno aj sedem - osem krát. Na siedme zvonenie začínam mať mokré ucho. Niekto sa ma snaží zobudiť - budík v chlpatej verzii. Ešte príde budík vo verzii "vstaň a nakŕm ma, lebo prekúšem tie mreže" od mojej čiernej ušatej psálice Sally. No dobre. Tak vstávam, psy sa tešia, ja som rozbitá ako každé ráno po noci strávenej na 2x2cm. Veď predsa nebudem zavadzať psím slečnám, ktoré sú unavené po celom dni ničnerobenia, občasného rozťahania papúč po byte, kým ja!!! v práci zarábam na ich absolútne nepotrebné postielky, peliešky, hračky ("Pamlsky! Nezabudni na pamlsky!" už počujem ako ma opravujú...), pamlsky. Deň sa môže začať!

Málokedy sa stane, že nejdem s babami po práci von. Iba keď prší, je veľká zima, mám boľavý prst, som unavená, hladná, smädná, dávajú v telke Patrika Jane-a, keď spia a ja ich nechcem zobudiť, keď sa mi zdá, že už je priveľká tma, keď si musím ísť dať dorobiť nechty, mihalnice, prsia, lakte, kolená, vlasy... A v tie normálne, bežné dni (čítaj ako "každý deň", poznámka prekladateľa - Vizi) s nimi samozrejme idem všade, kde sa dá. Naháňame sa po parku (áno ja s nimi, veď predsa Kissy nenechám v štichu, ja som jej verná parťáčka, amen), hádzanie a aportovanie loptičiek, aportovanie Vizi (áno, prosím pekne, Pupa mi neaportuje loptu ale iba Vizin chvost...), štekanie na každého okoloidúceho psa (samozrejme iba keď sme na trojvodítku a pôsobí to oveľa teatrálnejšie) a podobné srandy každodenné...

www.youtube.com/watch?v=6NOCrQFzsA8

A vlastne!!! HAPPY BIRTHDAY KISSY!!! :)

Čo som to za paničku, že som zabudla Kissinke verejne pogratulovať, že áno... 23.2.2016 moja sladká princezná oslávila 3 roky, ktoré jej samozrejme spríjemňuje ta najkrajšia, najmilšia, najúprimnejšia a najdokonalejšia panička - JA! :) Tak všetko najlepšie Kissy! :*

Tu sme sa snažili spraviť jednu foto zo dňa narodiek, Kissy si však zjedla svoju narodeninovú (chabú ja viem, ale bŕzdej párty bude až o týždeň, oslávime aj s bračekom Goginom) dekoráciu...

Minulý piatok mali baby svoju premiérovú návštevu Viedne, celodenný výlet, v novom kufríku. No nezabudla panička doma všetky obojky a vodítka? Ešte že bola vychystaná ako keby išla na rande (veď aj išla ale pšššt) ale vodítka? A na čo.... Tak vycálovala 40 evri len tak za nové obojky a vodítka aby sme nedostali nedajbože pokutu alebočo... Viedeň je inak veľmi dogfriendly miesto, pustili nás úplne všade! :)

Nie je podmienkou, že každý papillon je hysterik v "nedotýkajsama" móde. Napríklad Vizi. Tú si môžte natrieť na chlieb, môžte jej robiť čokoľvek, ona bude držať a bude pri tom vrtieť chvostom. Škoda by bola nevyužiť jej "nachliebnatieraciu" povahu a tak som zvážila všetky pre a proti a v podstate som tým síce nič nevyriešila ale som si aspoň povedala, skúsim jednu, dve, tri hodiny, uvidíme či nám to pôjde a či do nej nevkladám iba priveľké nádeje. A tak máme za sebou už dva tréningy canisterapeutického výcviku.

Prvá hodina bola pre nás zoznamovacia. Vizi nemala 100% chôdzu pri nohe, neovládala žiadne triky, bola mierne vyhúkaná novým prostredím s asi tristodvadsiatimiôsmimi psami (ale hovorím iba mierne, čo sa prejavilo iba na jej nesústredenosti).. Reputáciu nám však napravil hneď druhý tréning. Vizi zvládla chôdzu pri nohe už lepšie, učili sme sa zopár trikov, prácovať medzi ľuďmi... Zvládla aj "výmenu partnerov", dokonca lepšie ako jej panička.

Nesmiem opomenúť, že sme tam boli v zoskupení "štyri grácie" ale teda dve z toho sa so psami jašili iba pred a po tréningu.

A naše vyhliadky do budúcnosti čo sa canisterapie týka? Určite si viem predstaviť Vizi, ako sa túli a mucká so staršími, možno imobilnými ľuďmi, ktorí si jej prítomnosť budú určite užívať a tešiť sa na ňu :)

Včera bolo naozaj nádherné počasie, asi 10 stupňov a slnečno, takmer bezoblačno. Síce sme s babami išli spať dosť neskoro ale sme si aj dlhšie pospali, tak sa nám aj chcelo aj nechcelo ísť von. No dobre, tak budem hovoriť za seba. Ich som sa pýtať nemusela. Jasné, že by išli aj na Mount Everest, keby mali s kým. Kto to ešte nepochopil, papillon nie je až tak krehký španiel, ako sa tvári, ako piští a ako sa ľutuje. Kondičku majú lepšiu ako bársaký teriér. A to mi určite dajú za pravdu všetci majitelia a milovníci tohto "nežného" plemena :)

Cieľ bol jasný - pobrežie Dunaja za hrádzou v Petržalke. Aspoň myslím, že je to Petržalka. Ak ma náhodou stretnete na ulici a ste zanietený turista, prosím nepýtajte sa ma ani kde je primaciálny palác.

Tak sme vyrazili v zložení Kissy, Vizi, Pupa, Kissík, Gogo, Ninka a Lola. Lola sa ani trošku necítila ako "iná", aj keď jej to Goginko dával stále patrične najavo. Rasista. To mi pripomína, že všetko boli papillony z Nueva Sorpresa :)

Ďakujem za pekné poobedie aj našim novým kamoškám.

Prikladám link na video z venčenia :)

https://www.youtube.com/watch?v=kobfQ0lytl8

A tak som zase zorganizovala menšiu papárty. Moje 3 babule a Faya, ktorú sme znova strážili a dvaja fešáci Kissík a Gogino sa najskôr vonku na Gotwaldovom námestí poriadne vyšantili, popreháňali hádam aj veveričky, ktoré sa v parku určite nevyskytujú a boli stredobodom pozornosti psieho parku. Skúste sa prejsť so šiestimi, pre väčšinu ľudí rovnakými, psami po parku... Zastavili vás dvanásti okoloidúci? Z toho siedmi si vás fotili a dvaja si vypýtali kontakt na chovateľku? Stratili ste asi tak 40 minút rozprávaním veselých historiek o vašich psoch cudzím ľuďom? Asi miliónpäťstotisíckrát ste kričali "Ticho!" a "Fuj!" a "Sempoť!" alebo "Kumnealeokamžitelebouvidíš!" a dokolečka dokola "Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť.. Jeden, dva, tri, štyri... Faya?! .. päť, šesť..."? Nie? A to kam chodíte venčiť? Rada sa pridám..

Jasná vec že na našej papárty nesmie chýbať detské šampanské alebo taký nealko-JackDaniels, k čomu samozrejme netreba zabudnúť spomenúť občasne ocikané rohy gauča, na kompletku občúraný vankúš zo psej postielky, asi osemstýkrát pokus oplodniť Fayu a iné zvrátenosti, ktoré sú samozrejme súčasťou každej dobrej papárty.
A ozaj! V lete si prosím pozvánku na súkromnú papárty na nejakej chate, kde budú môcť pre zmenu moje baby obgrcať pol záhrady :)

Januárová Nitra

Ďakujem za tak rýchle zotavenie po Pupinej operácii, hlavne MVDr. Kučerovi z Veterinky v Bratislave. Pupina nožička sa naozaj dala do poriadku veľmi rýchlo a tak nehrozilo, že sa nezúčastní na prvej tohtoročnej výstave v Nitre. Čiže jej premiéra so zoperovanou nožičkou bola naozaj famózna a Pupa sa vystavila úplne sama, za čo obdržala aj naozaj obrovské uznanie od pána Guniša. A tak sme sa vybrali aj do záverečiek, čo bola plánovaná socializácia nielen pre Pupu ale aj pre mňa. Ja a môj stres, panika, tréma... Triasli sa ti niekedy nohy z trémy? HA! Pochybujem, že viac než mne....

Nová hviezda z radu Nueva Sorpresa

V jeden naozaj veľmi príjemný deň nás znova pozvali na hviezdenie pre médiá. Tento krát išlo o natáčanie reklamy, z fotiek sa agentúre zapáčila malá Pupa. Tak som zbalila psov, kabátiky, deku, misky, loptičky, pamlsky... a ráno nás už čakalo auto s odvozom smer Červený kameň. Na mieste si to však režisér rozmyslel a samozrejme do reklamy obsadil najväčšieho extroverta - Vizinku! A neľutoval :)

Malá ochutnávka z natáčania v podobe fotiek.. a na ostatné si treba počkať v TV :)