Rok 2015 musím zhodnotiť ako veľmi úspešný, po všetkých stránkach, v súkromnom aj pracovnom živote, v tom ľudskom aj psom. Nevyhli sme sa síce malým zraneniam či neúspechom ale našťastie nás iba pribúda a ja dúfam, že rok 2016 bude aspoň z polovice tak úspešný a dovolím si zaželať sebe do súkromného života ten istý pokoj a tak vrelú lásku, ako prežívam posledné mesiace.

Vám ostatným želám veľa zdravia, šťastia, úspechov a radosti zo života a jeho všedných dní :)

Posledná výstava v roku 2015 sa konala v Nitre posledný novembrový víkend. Prihlásila som iba drobátko Pupu, veď nech sa socializuje (nie že by to potrebovala, ale človek má stále potrebu niečo vylepšovať) a nech si ide po svoju prvú "veľmi nádejnú"... A bude stačiť iba jeden deň, netreba nám oba dni...

A tak sme pricestovali v sobotu poobede do Nitry, baby sa zvítali s Leuškom, Leuško sa tešil ako vždy. A čo čert nechcel, niekoľko minút po našom príchode Pupa tak nešťastne dopadla na nožičku, že si ju zlomila, nemusím nikomu opisovať ten krik, plač (a nie len jej ale aj paničkin, veď teraz je čas na slzy, na paniku..)....

Na druhý deň miesto výstavy RTG, potvrdenie o tom, že je to zlomené! Ej a ako nešťastne! Treba operovať... Ale operovať môžeme až keď to odpuchne.. Tak čakať pár dní... Pupa dlaha na nohe, lieky proti bolesti a proti opuchu... Samozrejme som to všetko prežívala asi 50x viac ako ona, hneď po príchode domov z RTG ani nevedela že jej niečo je, behala a skákala, tak mi nezostávalo iné, iba ju zavrieť do klietky. Pupa... bolo nám to treba?

A tak Pupa takmer mesiac strávila v klietke pred a po operácii.. Prognóza je veľmi dobrá, nožičku používa, kliny sa vyberú...

Držte nám palce :)

Prechádzky, socializácia, reštaurácie, bary, psy, psy, psy, psy a psy..

Takto sa socializujeme s našou najmladšou, aby bola ostrieľaná životom rovnako ako jej staršie "ségry".

Pri jednej prechádzke sme natrafili na Kissinkin prvý veľký billboard a tak sme sa pri ňom pofotili, veď je to jej prvý veľký job, tak nech máme spomienku :)

Tri že sú dosť? Ani omylom. A ak potrebuješ postrážiť psa a je to papillon, ste vítaní, dvere mám otvorené... A tak sa ku mne dostala na dva týždne aj kamoška Faya Brilliant Bohemia. Ako 11 mesačný jedináčik je strááášne rozmaznaná a tak trošku nevychovaná. Ale baby sa z jej prítomnosti tešia každý jeden deň. Len Kissy ju nevie vystáť a vyhýba sa jej ako čert krížu. Ani sa jej nedivím. Už dve hyperaktívne ženské sú na ňu dosť, tretia je už nad jej sily. Aj keď neviem či to iba nehrá. Lebo niekedy ako keby už nevydržala sa správať ako nedotknuteľná princezná a začne sa s nimi jašiť tak, ako to asi ani iný papillon nevie.

Faya je u nás návšteva veľmi vzácna, nakoľko jej panička Kika ju berie takmer vždy a všade a teda toto je ich prvé odlúčenie.

Fayuška dlho nelenila a každý deň mi pripravila nejaké prekvapko.. Od očúraného gauča, cez rozžuté papuče, roztrhaného nového balenia tampónov až po ukradnutie liekov, porozbalovanie a zožratie. Zožrali asi 3 druhy liekov, komplet celé krabičky.. Nemusím asi nikomu hovoriť, že by sa vo mne krvi nedorezali, keď som to zistila. Ihneď pohotovosť, všetko bolo však našťastie ok, iba si popohnali trávenie a boli skôr hladné, ale za trest večeru skôr nedostali.. :D

Nehovorím, že v tom bola Faya vždy sama, pretože keď mala z toho takú radosť a srandu ona, baby si povedali, že jej musia pomôcť.

Fayuška bude u nás už iba do nedele, potom už bude spinkať domka s paničkou, ktorá sa na ňu už veľmi teší :)

Tento nádherný slnečný víkend sa ukázalo babie leto a my sme vyrazili na výstavu do Incheby. Cestou sme mali oči na stopkách, keďže sme sa dozvedeli, že Kissy už hviezdi na billboardoch.

V sobotu som nechala vystavovanie Vizi na Marcele (našej chovateľke). Pred samotným vystavovaním som skúsila vziať malú Pupu na výstavnom vodítku do kruhu. Výstavné vodítko mala na sebe úplne prvý krát, dokonca aj v takej smradlavej hale plnej psov, ľudí a hluku, bola úplne prvý krát. Jej nezlomná povaha ju však nenechala v štichu a Pupa sa tvárila suverénne ako keby do Incheby chodila každý piatok na kávu s kamoškami. V kruhu si bežkala, vrtela chvostom ale samozrejme bežala pozdraviť každého okoloidúceho psíka. Oba dni povzbudzovala Vizi aj Kissy a jasné, že nikoho k babám nepustila, veď mali frizúru ako zo salóna, tak aby im niekto neskrivil ani vlások. Ďakujem za tak úžasné papillonky! :)

Bol celkom pekný deň, v práci som nevedela obsedieť a už som sa tešila, kedy "zazvoní"...

Bol to ten deň, ked som si mala ísť po tretiu papilloniu slečnu, dámičku, Kissinkinu sestru, moju novú lásku, herečku, joooooj, zase sa našušlem :) Pupa bola taká maličká, tuším ešte menšia od Kissy, rozhodne vážila o trošku menej, no možno mala troškičku viac chlpov. Marcela (chovateľka našich princezien) povedala, že Pupa je ako hračka, ako bábika (preto aj to meno, z fr. Poupée - bábika). No hneď po odchode z Urminiec sa Pupa prejavila naplno a nebála sa nikoho a ničoho a aj jej to ostalo. A pevne verím, že aj ostane. Povahu má ako mix Kissy a Vizi. Hysterka po Kissy, je tak isto z cukru a pozor, ak ju zle chytíš alebo nechtiac si o ňu v noci oprieš hlavu. A blázon pojašený hyperaktívny je po Vizi. A to som sa tešila, že pri Vizi bude ideálne mať "dve Kissinky".. ha ha ha.. :)

Nie vždy nám naše ponovoročné predsavzatia výjdu, však? :)

A ja si už nebudem sľubovať, že sa do niečoho pustím na 100%, lebo potom je to vždy presný opak.. Narozdiel od mojich papilloniek. Tie keď si zoberú do hlavy, že dnes nebudú poslúchať, tak idú na 100% a nie že nie.. Alebo taká Vizi, tá si vzala do hlavy že proste chce byť ako skriňa. A aj bola. Moje snahy o diétovanie boli k ničomu. Keď som začala badať, že Kissy priamoúmerne Vizinmu priberaniu chudne, pochopila som, že si buď menia misky alebo Vizi kradne aj Kissinkinu porciu. Tak som to vzdala. No a vtedy si Vizi povedala, že nebude po mojom znova. A schudla. Som z nej zmätená vždy a všade.S ňou sa nikdy nedá po zlom, všetko s ňou treba dopredu dohodnúť aby bolo po jej a nie po mojom a ešte lepšie, ak z toho Vizi výjde ako navrhovateľ riešenia, ktoré uspokojí aj mňa aj ju. Ešte stále chcete papillona?

Kissinka sa pre zmenu stáva zo dňa na deň väčšou hviezdou. V pracovnom (na výstavách) a aj v súkromnom živote (nedávno rozbehla kariéru modelky).

Kto by to čakal...

Deň po ukážkach agility sa mi narodila moja maličká Vizi (Night Vision) spolu s 3 súrodencami. A keďže svet ešte ani netušil o ich príchode na svet ale ja som sa už kochala pohľadom na 4 bielo-čierne uzlíky, bola som nadšená...

Keď nadišiel deň D a my sme ich išli konečne po dlhočiznom čakaní pozrieť, bola som celá rozklepaná, ako pred prvým rande (a vlastne ako pred každým prvým, druhým a tretím rande). Vošli sme dnu, s Kissy na čele, bola tam už ako doma. Avšak nečakala inváziu šteniat. Vbehla dnu, skontrolovať terén a zistila, že v kuchyni sú malé kilové chlpaté guľky! Kissy nemá rada nič hyperaktívne, nič malé a otravné. No ako uvidela Vizi a Vizi ju, rozbehli sa k sebe a očuchali sa. Chvostíky hore, malá ju oblizla... Človek by čakal, že nové šteňa si vyberie majiteľ. U nás si ho vybrala Kissy.

Vizinka bola dokonalá, ničoho sa nebála, bola "hustá" už od malička... O 2 týždne sme ju už viezli domov... A od vtedy sú najlepšie kamošky, prateta a praneterka, jedna krv, dve telá, dve srdcia ale rozum na šibalstvá jeden :)

Krutá rana osudu...

Žiaľ, nie každý deň je to s papillonom len o radosti. Príkladom toho bol mesiac plný bolesti, zúfalstva a návštev veterinára.

Kissy mi ochorela... Najprv prestala jesť, bola apatická, iba ležala. Bolo to pár týždňov pred príchodom Vizi a boli to najťažšie chvíle v jej, zatiaľ krátkom, živote. Keďže je to nepekná spomienka, veľmi smutná, nechcem sa o tom rozpisovať do detajlov. Po nociach som nespávala, no Kissy som na noc nenechala hospitalizovanú ani raz. Každý večer som ju brala domov... Už tak ťažko zvládala celé dni na infúzkach na klinike... Žiaľ, jej zdravotný stav bol natoľko vážny, že musela podstúpiť operáciu. Kto miloval niekedy psa tak ako ja, ten si vie predstaviť ako som to prežívala, ako som schudla hádam na -150kg, ostalo po mne vzduchoprázdno..

... Kissy vďačí za svoj život klinike VetLINE na Staromestskej, predovšetkým MVDr. Kaňuchovi a MVDr. Halaszovej. Po operácii sa dala skutočne veľmi rýchlo dokopy a pevne verím, že sme si to pretrpeli prvý raz a naposledy...!

Decembrová seansa :)

Vďaka úžasnej a dokonalej Majke - papillonej dáme Numero Uno, sme zorganizovali menšiu stretávku papiteľov a väčšiu stretávku papillonov. Tri papillonie dni, využila som ich aj na socializáciu malej Vizinky, v posledný deň sme si posedeli pri dobrom vínku v zostave ja, Tomáš, Majka, Marcela, Hanka a Janka...

Užili sme si psie hlavolamy, shaping, s Kissy som mala možnosť na dvore trénovať slalom. A v neposlednom rade musím vyzdvihnúť Majkine jedlo! Každý deň vymyslela to najlepšie menu a čo som stratila pri Kissinej operácii, som trojnásobne nabrala u Majky :)
MAJKA ĎAKUJEME a tešíme sa na ďalšiu akciu, snáď v ešte väčšom počte :)

Vianoce

... druhé ušaté Vianoce, prvé Vianoce s Vizi. Biele ako biele, keď nesnežilo, aspoň boli papillonie, veď dvaja papilloni nie sú veľa ale je to predsa viac ako jeden. 24.12.2014 sme sa boli prejsť poza Lošonec až k lesu. Baby si doniesli miesto snehových gulí na srsti bodliaky a chuchvalce rôznych semien z trávy a slničeko hrialo ako na jar.

Vizinka bola pri večeri veľmi slušná, Kissy jej bola vzorom. Dostali plno darčekov, s ktorými sa potom zabavili až kým nepadli od únavy. No záhadou ostáva, ako dokázali za necelých 15 minút stratiť kriklavo sfarbenú loptičku, ktorú dostali, v dome. Prehľadali sme hádam každý kút v dome, nikde sme ju nenašli. Veľká škoda. A ako sa hovorí, o rok nech nás nie je menej, jedine viac - a ako pri tom na mňa vždy tatko žmurkne.. Budeme sa teda toho držať! :)

Jessie aka VANESA

Nakoľko už niekoľko rokov venujem záchrane zvierat z ulice, resp. nechcených a týraných zvierat, mám toho vždy doma požehnane... Psie dočasné opatery mám však vždy iba v "baby" vydaní, nakoľko dospelých psov mi domáci králik neakceptuje a bojím sa, že by dostala infarkt. Po poslednej dočaske menom LAYLA a pri výchove malej Vizi, som chcela mať od psích dočasiek, dočasne, dovolenku.

V jedno pekné daždivé ráno mi však napísala Peťka, že súrne treba... a ďalej už nemusím rozprávať :D Kritériá (fena, šteňa, max 3kg) spĺňala a ako bonus bola ušatá! Ešte v ten deň som si ju dotrepala domov a začala som písať novú kapitolu života menom chodiaca katastrofa. Neviem ako majú (ne)vychovaných psov druhí ľudia ale ja si potrpím na výchovu. V skratke - vonku pri nohe, po vypustení nesmú ziapať na druhých psov, hrať sa slušne a na zavolanie prísť. HA HA HA! Jessie bola prvý týždeň iba na vodítku - pochopiteľne. Po jednej opičnej akcii u tety Janulky a jej dvoch papillonikov som "pozabudla", že Jessie nie je akosi moja a išla som s ňou von bez vodítka. A od vtedy už inak ani nebolo. Privolanie sme teda zvládli!

ALE! Teraz prichádza to ale... hyperaktívna Jess potrebovala aspoň 2 hodiny denne behať (keďže mala po príchode ku mne zlomenú zadnú nohu, bolo až neuveriteľné, že sa operácia nakoniec zrušila, pretože RTG ukázalo, že sa začína dávať krásne dokopy). Psychické vyčerpanie nebolo možné, nakoľko bola tak blbá, že pri jednoduchom psom hlavolame nenašla pamlsok ale za to sa snažila zožrať ukrývač pamlskov. Na každého okoloidúceho psa vrieskala a asi nikoho neprekvapím, keď sa priznám, že tie dve biele ušatidlá sa k nej vždy s radosťou pridali a ja som nevedela či sa mám tváriť, že ich nepoznám alebo ich mám na mieste predať na orgány!

Skákala po ľuďoch, behala za deťmi...

Čúrala doma VŠADE! a to bol aj dôvod prečo som to po 2 týždňoch vzdala a milú pani počúranú som ubytovala počas mojej neprítomnosti v psej klietke. Zabudla sm spomenúť, že milá Jessica mala cca pol roka a teda hygienické návyky už sú namieste! Nehovoriac o tom, že zvádzala ku mláčkovým šibalstvám aj moju najmladšiu... Nevadí, prežijem, vytrpím, utriem, vytepujem...

Nakoniec sa mi vydarila adopcia ku slovenke žijúcej vo Švajčiarsku - ten pes sa teraz bude mať lepšie ako ja! Dúfam, že si to váži, lebo ešte stále ju môžeme predať na orgány...

2 víkendy, 3 výstavy, 4 ocenenia

..alebo 2 opice, 3 dni poopičných stavov a 4 svetiedla nádeje..

Šikovným patrí svet, to si hovorím každý víkend, keď mám program od polnoci do polnoci. Alebo žijeme len raz, tak prečo si to neužiť..

Ale k výstavám :)

Prvý víkend sme vyrazili do Urminiec na špeciálnu výstavu čiváv a papillonov. Prihlásenú som mala aj Kissy aj Vizi. Posudzoval p. Róbert Kubeš (CZ). Kissy si odniesla V1, CAC a Vizi VN1. Spokojní a posilnení vďaka Sise a Marcele, sme išli domov.

Klubovka prebehla lepšie ako som čakala, bola tam neskutočná atmosféra, úžasní ľudia, pekná konkurencia. Ale čo ma najviac potešilo, bol titul nášho malého ženícha Ushasa Joya aka Jozefa z Caprina Dowina - VN1.

Druhý víkend bola výstava v Nitre, oba dni. Prihlásenú som mala už iba Vizi, keďže ešte na veľkej výstave nebola. Posudzovali Ing. Leoš Jančík a p. Viera Vítková. Vizi si domov odniesla VN1, best minor puppy a v nedeľu VN1.

Našťastie a znova vďaka úžasnej Sise som nemusela cestovať hore dole celý víkend a mohla som prespať u nej. Víkend bol celý dokonalý, už sa teším na ďalší! :)

Keďže na tréningy chodíme už nejaký ten piatok a máme za sebou dva agility tábory a jednu intenzivku (a to všetko pod vedením Jany Grygarovej), nechala som sa ukecať na ukážky, ktoré sa mali konať cez víkend v Pezinku na Rozálke ako sprievodný program ku konskému parkúru. Deň pred tým sa nám tréning na cvičáku zrušil a teda som v deň D išla do Pezinku celkom vyklepaná. Predsa len, mala to byť naša premiéra pred obecenstvom. To, že bolo už pár dní daždivo, som veľmi neriešila, nakoľko mali byť ukážky vnútri v hale. 

Príchod sme hlásili o 10:15, zložili sme sa v hale a sledovali sme parkúr, na ktorom "poskakovali" koníky. Jedným slovom to bolo famózne. A ešte aj obdivuhodné. Kissy sa v hale tiež páčilo - bolo tam sucho, teplo a nebolo tam veľa ľudí. No a po pár hodinách čakania prišiel menší šok.. Ukážka bude síce len jedna a budeme mať na ňu času toľko, koľko bude treba ale bude vonku. Pršať už nepršalo ale piesok plával vo vode, všade blato...

Kopačky to zvládli - moja chyba, že som si nepriniesla gumáky. :) Prešla som si parkúr a ukážka sa začala...

Kissy až do tohto leta neskákala skočky inak ako na zemi, lebo sa vždy "zasekla" a ďalej nešla. Jana Grygarová sa s nami na tábore "nekašlala" a skočky jej dvihla na drevá a neoceniteľným spôsobom nás (nie len Kissy) donútila "skákať" s radosťou.

Naša výška je teda 20 cm a preto sme ukážku behali v skupine XS. Ako čerství XS-áci sme sa teda dostavili na parkúr a po dočvachtaní sa až ku prvej prekážke, sme odštartovali. Kissy bežala s nasadením (nakoľko jej to nožičky zaborené vo vode, piesku a blate dovolili) cez všetky skočky a tunely ale 2x po sebe nás zradilo možno moje vedenie, možno skutočnosť, že tú prekážku skákala asi tak 5x v živote, ktovie... No proste nedala skok ďaleký. Ale hneď po ňom bez problémov preletela múrom, ktorý pozná len z jedného tréningu. Látkovým tunelom prebehla ukážkovo, aj keď nebol úplne nadvihnutý a mala sama zo seba obrovskú radosť. A ja z nej (a samozrejme aj zo seba) tiež. 

Potom si zaslúžila z VIP zóny pečené mäsko, panička pohárik vínka a hybaj domov spať! :)

Na druhý deň boli podmienky ešte horšie, pretože v noci lialo a lialo.. a lialo...

Už sme sa nečvachtali vo vode iba po členky, ale takmer po kolená :) Špinaví sme boli až za ušami a samozrejme Kissy si povedala, že v takom počasí a na takom teréne jej stačí jeden "beh" a pri druhom pokuse vletela iba rýchlo do tunela a ani za svet von :) Panička si ju musela vytiahnuť priamo z tunela a odčvachtať s papillonkou na rukách z parkúru :D

Jedno video zo soboty:

www.youtube.com/watch?v=j3YXXQpa8ow

Ahojte!

Tento blog je venovaný našej papillonke Kissy, ktorá mala toto leto už rok a pol. Ten čas tak rýchlo letí a ja vás nechcem nechať neinformovaných, čím dôležitým si už vo svojom, zatiaľ krátkom živote prešla.. A keďže niekedy fotky a videá povedia viac ako slová, vsadím tentokrát na malú prezentáciu :)

Náš prvý dogtrek 20 km (Dlhé diely, Karlova ves, Dúbravka..)

Naše prvé spoločné kúpanie, dokonca aj s polosestrou Chic Lady Nueva Sorpresa.

Prvé spoločné fotenie

Naša prvá klubová výstava - V1, víťaz triedy :)

Agility tábor Veľký Slavkov 2013

Agility tábor Veľký Slavkov 2014